Ľubo Perunko

Pochádzam z Popradu, dnes žijem vo Svite.  Fotografii sa venujem už niekoľko desiatok rokov. 

Vždy ma svet statických obrázkov fascinoval a prvý krok som spravil, keď mi otec niekedy v roku 1990 daroval môj prvý fotoaparát ZENIT. Do dnešného dňa ho vlastním a je plne funkčný a sem tam mu ešte doprajem výjazd do terénu.

Pre mňa to bol vstup do sveta ktorý som predtým nikdy nepoznal, Vyvolávanie filmov a fotografií v tmavej komore, fotenie v permanentnom manuálnom režime. Asi aj preto je dnes len málo vecí, ktoré ma dokážu vykoľajiť, hoci s príchodom zrkadloviek a neskôr bezzrkadloviek som sa musel učiť mnoho postupov úplne od začiatku. Ten manuálny režim mi ale zostal vrastený hlboko pod kožou a aj dnes len zriedkakedy použijem inú možnosť.

Neskôr som na dlhé roky odišiel do Veľkej Británie, kde som na fotografovaniu venoval len sporadicky podľa možností. Občas som prispel do miestnych novín nejakým záberom z ciest po regióne v ktorom som žil. Veci sa začali poriadne hýbať až keď som sa rozhodol pre návrat domov.

Fotografoval som prevažne spoločenské akcie, koncerty, občas portréty a takto sa mi pred objektív dostalo aj pár známych osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života. Bola to fantastická skúsenosť za ktorú som nesmierne vďačný, ale veci sa zmenili keď nás zatvorili doma.

Prišiel som ako fotograf o značnú časť príjmu a ako všetci ostatní som ten čas trávil čoraz viac v prírode až ma úplne ovládla. Rozhodol som sa nevrátiť späť do civilizácie a dnes sa venujem  prevažne len krajinkárskej fotografii.